Vedeli ste, že..

..práve v dnešný deň – 19.mája roku 1168 – padla posledná slovanská svätyňa?

Túto dovtedy chránili Rujanci, obyvatelia Arkony, ktorí ako poslední udržiavali pôvodné slovanské náboženstvo. Darilo sa im to nielen vďaka tomu, že sa jednalo o mimoriadne zdatných moreplavcov so silným loďstvom a šikovných obchodníkov, ale aj vďaka životu na samostatnom ostrove. Ich územie bolo vďaka moru, ktoré ich obklopovalo, najneprístupnejšie a chránené, čím boli čiastočne odrezaní od okolitého, v tom čase už pokresťančovaného sveta.

Presne dnes, pred 853 rokmi, sa dánskemu panovníkovi Valdemarovi aj za pomoci kniežat Kazimíra, Bogislava a Přibyslava, podarilo tento chrám definitívne dobiť.

V Kronike Slovanov sa píše: „..kráľ Valdemar nechal vyniesť onú prastarú modlu Svantovítovu, ktorú uctieval všetok slovanský ľud. Prikázal uviazať jej okolo krku povraz a vláčiť ju stredom vojska pred očami Slovanov. Potom ju dal rozsekať na kusy a hodiť do ohňa. Zničil tiež chrám so všetkými posvätnými predmetmi a vylúpil bohatý poklad. Prikázal, aby sa vzdali svojich bludov, v ktorých sa narodili, a prijali uctievanie pravého Boha.“

Ako prví sa nechali pokrstiť kňazi, Česlav a Jaromír, a po nich nasledoval ostatný ľud. Následne panovník poskytol potrebný materiál na stavbu kostolov. V zemi Rujancov ich vybudoval dvanásť..

Z kroniky farára Helmonda z Bosau sa tiež dozvedáme:

„..Svantovít, boh rujanskej zeme, získal prvé miesto medzi všetkými slovanskými bohmi, bol najoslavovanejší vo víťazstvách a najúčinnejší vo veštbách. Preto všetky slovanské končiny sem posielali každý rok dary, lebo vyznávali, že je to boh bohov.“

„O Svantovítovi sa tradovalo, že vykonával najúčinnejšie veštby. Niektorí považovali ostatných v porovnaní s ním len za polobohov. Svantovítovi dokonca posielali zo všetkých slovanských území stanovené príspevky. O jeho svätyňu sa starali s obdivuhodnou úctou, nedovolili tam tak ľahko skladať prísahy, nestrpeli, aby bol chrám poškvrnený, ani keby sa tak malo stať za nepriateľského vpádu.“

Čo ešte píše o starých Slovanoch?

„..boli veľmi pohostinní a rodičom preukazovali povinnú úctu. Nikdy by ste u nich nenašli mrzáka alebo žobráka. Akonáhle niekto z ich radov zoslabne nemocou, alebo zíde vekom, je zverený starostlivosti dedičom, u ktorých má byť opatrovaný so všetkou láskavosťou. Pohostenie a starostlivosť o rodinu sú u Slovanov prvé z cností. Ich zem inak oplýva plodinami, rybami a zverou. Hlavné mesto tej zeme sa nazýva Arkona.“