Detský letný tábor Staroslovania v Slovenskej Ľupči pri Banskej Bystrici je plný zážitkov stredovekom duchu!
Pre deti už od 4-10 rokov.
Naši malí Staroslovania 🙂
Náš projekt denného detského tábora sme odštartovali s malou skupinkou detí v deň sviatku Cyrila a Metoda. Ako prebiehal?
Prvý deň bol zoznamovací.
Deti sa zoznámili s lektorkami Mariannou a Veronikou, medzi sebou a s prostredím tábora nevynechajúc psa Dextera, kocúra Murka, ani sliepočky Pipiny. Úplne prvou úlohou bolo vymyslieť si „staroslovanské“ meno. Ako? Na základe toho, čo dieťa podľa jeho názoru vystihuje, čo má rado. A tak zrazu v stane na kožušine sedela „Zveromila“ – pretože má rada všetky zvieratká, „Stromo“ – pretože má rád prírodu a najmä pozná všetky stromy, „Delfínka“, pretože by s nimi chcela plávať v mori, „Valibuk“ – pôvodne preto, lebo sa mu páčilo povaľovanie v stane, no napokon preukázal i slušnú silu, jeho brat „Lomidrevo“ – ktorý poláme nielen drevo a „Rodana“, ktorej sa také meno páči. Zoznámili sme sa so stredovekými hračkami a hrami, triafali sme do štítov, bojovali mečmi a zahrali sa i napínavý „vikingský šach“.
Druhý deň bol remeselný.
Vlastnoručne sme si vyrobili originálne náhrdelníky/menovky, ktorými sme si ozdobili svoj dobový kostým z čistého ľanu a pravej kožušiny. Tá radosť, že si ich naozaj môžeme zobrať domov! Vyskúšali sme si tkanie na hrebienku, kde sme dali zabrať jemnej motorike precíznym prepletaním nití. Nielen ruky pracovali, ale aj múdre hlavičky lúštili staré písmo – hlaholiku, až pokým ňou nenapísali celé svoje meno! Rodičia, prečítate? 🙂
Tretí deň voňala dobová kuchyňa.
Hneď ráno, čo sme nepojedli, sme sliepočkám zaniesli vyzobkať a na oplátku si od nich vajíčka vypýtať. Jedno nám síce cestou do kuchyne z ruky vyskočilo a rozbilo sa, no ostatné našťastie dorazili bezpečne. V kuchyni nás navštívila vychýrená kuchárka a bylinkárka, babi Biba, ktorá prišla až spoza siedmych hôr a dolín, len aby nás naučila poriadne cesto vymiesiť! Kým nám kyslo pri peci, vybrali sme sa zázračný lektvar uvariť v kotlíku. Biba samé zaujímavé ingrediencie potrebovala, našťastie sme jej ich všetky našli poschovávané kade-tade, ba i v kuríne. Kým sme dostatok vody zo studne načerpali, celkom sme sa vyčerpali. Do hotového lektvaru šťastia sme svoje tajné želania pošepkali, psst.. Jedným spoločným bolo, aby sa nám naše posúchy a la pizza podarili. I splnilo sa!
Štvrtý deň bol turistický.
Vybrali sme sa na Ľupčiansky hrad, aby sme sa pokochali historickými zbraňami, sochami i maľbami, i vzácnymi stromami. Vôbec sme sa nebáli ani strašnej temnice, ani výhľadu z vysokej veže, z ktorej skočila úbohá Verona, nešťastná to biela pani.. kadečo sme sa dozvedeli, veď poobede nás čakal vedomostný kvíz! Totiž len ten, kto odpovede poznal, magnetku z hradu na pamiatku dostal 🙂 Cestou do tábora sme nezabudli zvieratká v obore nakŕmiť a pitný režim dodržiavať. V tábore sme sa v bazéne osviežili a pod stanom oddychovali počúvaním príbehov staroslovanských mýtov.
Piaty deň bol hudobno-tanečný – rozlúčkový.
Spievali sme, hrali, bubnovali, tancovali, rozlúčkovú oslavu si vystrojili. Navštívili sme aj úplne nový turistický banskobystrický geopark! Keďže trošku popršalo, popoludní sme hľadali zlaté kamene pod dúhou, a veru našli sme niekoľko. Naučili sme sa bezpečne liať roztavený vosk, i to, čo je to pečatidlo a na čo sa používa. Slávnostným odovzdaním zapečateného zvitku s osobným ohodnotením sme sa napokon rozlúčili a ukončili tak nevšedný a veselý týždeň v spoločnosti úžasných kamarátov:) Veď, pozrite sa sami..
